top of page
pre os str.png

Evangeline Leah Breivik

bp1jjj.png

Provincia: Angeles
Povolanie: Fotografka

Farba vlasov: špinavý blond

Farba očí: modrá

Obľúbené farby: biela, staro rúžová, modrá, krémová

Záujmy: 

zvieratá, fotografovanie, relax vo vani, cestovanie, motorky- veterány, knihy, móda, pláž, tanec, občasný spev pre samú seba, koláče, zákusky a všetko sladké, jazyky, klavír, gitara, spoločnosť

Ghost of a RoseBlackmore's Night
00:00 / 05:45

Vek: 20

Dátum narodenia: 9.9.

FC: Angelina

Konsta

Výška: 169 cm

Váha: 61 kg

Stav: Slobodná

Deti: 0

Obľúbené jedlo: jahody

Obľúbené pitie: čaj

Obľúbené zviera: pes

FotoJet (6).jpg

Evangeline

Zaujímavosti a charakteristické črty:

  • Jej obľúbené kvety sú magnólie.

  • Nikdy si nedokáže odpustiť vonné kúpele pri sviečkach- je to relax, ktorý si rada dopraje a dokáže sa takto "čvachtať" celé hodiny.

  • Na svoje 20-te narodeniny dostala šteňa bieleho huskyho, ktoré má jasne modré oči- volá ho Snøen.

  • Síce zo začiatku chcela byť diplomatkou, aby mohla cestovať a učiť sa, nakoniec však našla svoju záľubu vo fotografií.

  • Miluje sladké, nikdy sa ho nepreje.

  • Aj keď by to o nej nikto nepovedal tak má záľubu v motorkách- najmä vo veteránoch.

  • Vždy sa viac ponášala na svojho otca najmä záľubami a charakterom, ale má mnohé aj zo svojej mamky. 

  • Miluje šaty a plesy a spoločenské akcie- je veľmi spoločenská a zábavná 

  • Vzhľadom je takým mixom svojich rodičov, viac sa však ponáša na mamku, ale kučery má po otcovi.

  • Vždy mala s rodinou dobré vzťahy, aj keď niekedy má pocit, že sa ich láskou naozaj dusí.

Charakter:

Evangeline tiež prezývaná, ako Angie, či Line je dcérou Illeyskej vojvodkyne a nórskeho diplomata. Ak by ste sa pozreli na ňu a na jej rodičov bolo by Vám hneď jasné, že je ich dcéra. Z každého má niečo, či je to už po fyzickej, alebo charakterovej stránke.
Začneme od fyzickej stránky. Evangeline sa vzhľadom ponáša skôr na svoju mamku. Má jemnú tváričku anjela, jasné modré oči, ktoré však vedia byť aj búrlivé a typická je aj jej ostro rezaná brada s miernou jamkou, ktorú zdedila od mamky. Zatiaľ, čo väčšina jej postavy, či tváre kričí jasná matka jej vlasy volajú, že je to otec. Jej vlasy sú totižto špinavej blond farby a jemne vlnité, ako aj jej otca.
Po ňom však zdedila viac charakteristické črty. Nutné je podotknúť, že aj keď jej rodičia sú od nej vyšší ona sama dosahuje vzrastu 169 cm, čo je o 4cm menej, ako jej mamka. Nikto nevie, ako je možné, že nedorástla ani do jej vzrastu, keď jej otec má skoro 190 cm, ale niektorí uvažujú, že to je génmi, ktoré sa prenášali z generácie na generáciu a v jej rodine už boli ženy aj nižšieho vzrastu.
Čo sa týka jej charakteru tak je rozhodne milá a priateľská. Miluje spoločnosť ľudí, rada pri nich trávi čas, nech je to hocikto. Je tak zvyknutá na to tráviť čas s rodinou, či v niečej spoločnosti, že keď je sama cíti sa stratená a osamelá. Isteže, občas má chvíľky, kedy potrebuje svoj kľud, najmä pri práci, alebo vo chvíľach, keď má premýšľať. 

 

Ináč je ale veľmi spoločenská a nemá rada temnotu, či len také prítmie. Bývali časy, kedy aj zaspávala s rozsvietenou lampou, pretože tma ju sužovala. Väčšinou je to veľmi usmievavé dievča, ktoré sa s nikým neháda. Podľa všetkého jej povaha a mozog ani nepoznajú pojem hádka, či zdvihnutý hlas. Nikdy nereaguje hnevom, ale skôr smútkom, či sklamaním. Dalo by sa povedať, že je naozaj pedant na väčšinu vecí, najmä čo sa týka jej práce a okolia. Nikdy nebola nejakým flákačom, ale stále sa snažila odviesť čo najlepšiu prácu. Lásku k hudbe zdedila po oboch rodičov. Miluje hru na klavír, či gitaru. Isteže má aj ľúbezný hlas avšak tento nikto nepozná. Málokedy si spieva a väčšinou je to len pre samú seba a pre nikoho iného. V tomto ohľade sa hanbí, čo nás navádza k ďalšiemu jej rysu. Je tak trošku hanblivka, čo by na ňu niekto nepovedal, ale málokedy naberie odvahu dať na seba niečo vyzývavejšie a znášať pohľady iných ľudí bez toho, aby sa červenala. Podobné červenanie môžete zazrieť aj keď sa jej niekto páči, či ak jej niekto skloní poklonu. Možno je to pekné milé dievča, ale s mužmi má naozaj málo skúseností. Je to totižto workoholik, ktorý stavia prácu a rodinu na prvé miesto. Všetko ostatné je až druhoradé. Miluje koláče, torty a všetko čo má čo do činenia s tonami cukru. Na jej postavu by ste to nepovedali, ale skonzumuje toho viac, ako je zdravé.
Po svojom otcovi zdedila najmä záľubu v cestovaní, keďže od malého dieťaťa jazdili do Nórska- jeho rodnej zeme. Podobne zdedila aj lásku ku motorkám, čo by do nej málokto povedal. Zameriava sa najmä na veteránov, alebo choperov, ktorí sú jej srdcu blízky. Samozrejme aj jazdí, ale nebývajú to žiadne zbesilé jazdy, aby jej mamka ešte nedostala infarkt. Lásku k zvieratám a najmä psom má po oboch a to už od útleho veku. Čo je však naozaj zaujímavé je to, že pôvodne si o sebe myslela, že bude diplomatkou, ako jej otec, zaujímalo ju to a aj bavilo, kým raz nedostala do rúk foťák jej mamky a už to išlo samo. Do fotografovania sa zamilovala. Na rozdiel od matky a deda, ktorí to mali, ako koníček, ona sa prihlásila do kurzu- absolvovala ich hneď niekoľko a stala sa z nej fotografka. Vďaka dobrým kontaktom jej rodiny nemala problém sa uchytiť a teraz vďaka svojmu povolaniu nie len dobre zarába, ale aj veľa cestuje. Svoju rodinu síce miluje viac, ako je možné, ale stále v sebe cítila tú nutnosť slobody, akú mal aj jej otec.

Minulost:

Evangeline sa narodila, ako prvorodené dievčatko mladému manželskému páru z Illey. Jej mamka je vojvodkyňa a jej ocko Illeyským diplomatom. Už odmalička sa cítila byť milovaná. Jej rodičia boli krásny mladý pár a navyše s tak rozkošnou ratolesťou na krku. Keďže jej otec je pôvodom z Nórska často tam jazdili. Svoj prvý výlet si však vôbec nepamätá. Bola ešte batoľa, keď sa do tej zimnej krajiny pozrela prvýkrát, ale tie ďalšie výlety sú jej stále jasnejšie a jasnejšie. Vyše dvoch rokov si žila spokojne, ako jedináčik. Všetkú pozornosť mala len jej anjelská tvárička, ale keď videla iné deti, ktoré majú súrodencov, aj napríklad deti jej v podstate pra-uja Alarica (bratranca a sesternice  druhého kolena) trošku na nich žiarlila, že majú sa s kým hrať a majú sa o koho starať. Našťastie jej rodičia zvestovali dobrú správu, že sa narodí braček, alebo sestrička. Tešila sa, dúfala, že to bude sestrička, pretože predsa len s ňou by toho mohla mať viac spoločného, ako s bračekom, ale oznámila rodičom, že by sa na nich neurazila ani keby to bol braček, že oni za to nemôžu.

O pár mesiacov na to sa do ich malo- veľkej šťastnej rodiny narodilo ďalšie dieťa- dievčatko. Ona sama navrhovala všemožné mená, aké kedy v živote počula, či už v reálnom živote, alebo v rozprávkach, ktoré videla. Padli aj mená, ako Rapunel, či Šípková Ruženka alebo Snehulienka. Bohužiaľ, tieto mená sa neujali práve najlepšie a tak nakoniec dali jej sestre meno: Elain. 

Vyrastali v krásnej rodinnej atmosfére v sídle blízko Angeles a blízko paláci. Nežili priamo v ňom, aj keď jej babka, dedko, ujovia, tety, sesternice a bratranci áno. Oni žili v ich malebnom sídle, ale v paláci boli skoro neustále, teda ak neboli nejaké iné povinnosti, či necestovali do Nórska, či niekoľkokrát sa stalo, že to bolo aj do Grécka,

pretože jej mamka milovala Grécko a všetko spojené s ním. Ono sama však stále viac tiahla k Nórsku, aj keď Illeu mala veľmi rada, v tomto bola proste po otcovi. Chcela cestovať, spoznávať krajiny, ľudí, kultúru, jazyky. Vždy bola veľmi inteligentná a hnevala sa, keď ju nemohol zobrať na nejakú jeho diplomatickú cestu. Tieto detské bezdôvodné samonahnevanie však pominulo akonáhle dosiahla štrnásteho roku života. Vtedy sa rohodla, že chce byť diplomatka, ako jej otec. Mamka a babka z toho boli nešťastné, pretože by to znamenalo, že bude chodiť na dlhé cesty mimo domov ku neznámym ľuďom. Jej to však nijak neprekážalo, je veľmi spoločenská a s ľuďmi si stále vedela dať rady. 

Tento sen o diplomacií ju držal do jej osemnástich rokov, kedy dostala na narodeniny starý fotoaparát jej mamky. Nikdy by nečakala, že svet fotografie ju tak uchváti. Isteže, fotografovanie mali v rodine, ale stále to bol len koníček a nikdy nie povolanie. Po niekoľkých pokusoch, keď dedo a mamka zhodnotili, že je šikovná a má na to talent sa prihlásila do kurzu fotografie. Tam sa jej to zapáčilo viac a tak prišiel ďalší a ďalší kurz až nakoniec sa jej snom stalo fotografovanie. Uvedomila si, že diplomacia nebolo to gro, čo ona chcela. Chcela cestovať a vzdelávať sa a prišlo to uvedomenie, že to môže aj skrze fotografiu. Vďaka jej rodine sa veľmi rýchlo vypracovala na dobrú fotografku a na svoje 19-te narodeniny dostala celú sadu fotografického vybavenia. Stala sa z nej v podstate workoholička. Mnoho času trávila a trávi v štúdiu, v prírode alebo aj doma na laptope, kde fotky edituje. Nemá čas v podstate na nič okrem práce a svojej rodiny. Nikdy nemala žiaden vážny vzťah, nie že by ju nikto nechcel, to sa povedať nedá, len u nej nevzbĺkol ten plameňa skôr sa rozhorel pri práci takže to nikdy nikde neviedlo. Sama sebe sľúbila, že pred 18tkou s nikým nebude a akonáhle mala 18 tak si našla inú záľubu, aby sa zaujímala s niečim takým, ako sú city, na tie predsa len bude mať dosť času potom, čo si vybuduje kariéru. Na lásku je podľa nej vždy čas a kto by hľadal lásku, keď môže viesť obstojný život, s dobrou kariérou, cestovať, spoznávať ľudí. Niekto by ju len zbytočne zdržiaval, ale musí si sama sebe uznať, že v duchu je naozajstný romantik aj ona, len momentálne ho potlačuje. Ako dvadsaťročná dostala na svoje narodeniny psa.. Bieleho huskyho s modrými očami, ktorého pomenovala Snøen- po nórsky sneh. Do tej malej bielej chlpatej gule sa okamžite zamilovala. jej rodičia snáď dúfali, že touto zodpovednosťou sa bude zaoberať tak, že až zruší plány na cestu, ktorú má podstúpiť o pár mesiacov a namiesto toho zostane doma. Nie je si istá, či sa im toto podarí, ale momentálne sa nikde nechystá a venuje sa len psíkovi, robote a rodine tak, ako stále. 

Rodina:

Rodičia: Aileen a Theron

Sestra: Elain

Ujovia, tety, bratranci a sesternice

bottom of page